o nás

Táto stránka vznikla na základe podnetu štyroch ľudí, ktorí sa  pravidelne s radosťou zúčastňovali motošportových podujatí na Slovensku a v blízkom okolí. Niekto prichádza, niekto zas odchádza...
Stránka informuje o všetkých podujatiach, ktorých sa zúčastňujeme a budeme sa zúčastňovať. Veríme, že nás budú sledovať všetci naši bývalí čitatelia a aj zopár ďalších.

Ďakujeme za prejavenú dôveru našim partnerom a čitateľom.

Zloženie stránky:





Zdenka Tamášová
funkcia: redaktor, fotograf




Žijem aby som jazdila, jazdím, aby som žila...

Som jedna z dvoch stálych členov tejto stránky, ktorá úplne prepadla adrenalínu a besneniu sa na štyroch, niekedy aj na dvoch kolesách. Milujem rýchlu jazdu, šmyky a driftovanie. Radšej ako za volantom však sedím na spolujazdcovom sedadle a navigujem. Mojím najväčším snov je dostať sa do Majstrovstiev Slovenska v Rally ako navigátor. Je mi jedno na čom to bude, s kým to bude, len nech tam môžem byť pri tom!
 


Môj príbeh:
Ako som sa k tomu dostala? (napísaný koncom roka 2008)

Mala som 9 rokov, keď som sa začala zaujímať o motošport. Samozrejme, vtedy ako malé dieťa pochádzajúce z normálnej nepretekárskej rodiny, som všetko sledovala iba v televízii. Bola to vtedy úžasná zábava pozerať sa na rozbíjajúce sa formulky, súperiacich pretekárov a povzbudzujúcich divákov.

Keď som trochu podrástla, začala som sa trochu viac venovať motošportu. K Formule 1 sa pridali ďalšie série ako F 3000, Champ car či Indy car. Neviem prečo, ale vždy to bolo len cez televíznu obrazovku. Až oveľa neskôr som si uvedomila, že by to bolo úžasné patriť do niektorého pretekárskeho tímu. Nikdy som však nechcela jazdiť.

V mojich 16-tich rokoch sa ku mne dostal jeden článok. Mám ho stále doma a rada si pripomínam, aké boli moje prvé kroky v oblasti motošportu. Bol to článok o Martinovi Trenklerovi. Písal tam o tom, aká náročná je jeho práca, ale aj ako veľmi ju zbožňuje. Martin je totiž jediný slovenský fotograf F1. Po niekoľkonásobnom prečítaní som sa rozhodla tohto človeka kontaktovať. Napísala som mu pár riadkov o tom, ako zbožňujem rýchle autá a že by som sa chcela dostať bližšie k F1. Vedela som, že títo známejší ľudia nemajú toľko času na odpisovanie fanúšikom, a preto som odpoveď ani neočakávala. Ale Martin ma prekvapil a hneď na druhý deň odpísal. Poradil mi, že ak to myslím ozaj vážne, mala by som ísť študovať žurnalistiku alebo masmediálnu komunikáciu a že to, čo chcem robiť potrebuje maximálnu oddanosť, lebo to pôjde pomaly. On bol tým prvým človekom, ktorý mi poradil, aby som začala kontaktovať slovenské a české tímy, a tak som sa začala snažiť. Bolo ťažké začať. Veď nemala som žiadnych známych v tomto odvetví, žiadnu rodinnú podporu a vlastne ani žiadny finančný základ. Veľmi mi pomohol ďalší človek. Jeho meno je Ľudovít Mazur a vlastní firmu ABY. Vďaka nemu som začala pracovať v internetovom klube, kde som mala k dispozícii internet, zarábala som peniaze a mala som aj jeho rady. Jeho životné heslo je "chceš byť šťastný, buď!". Týmto heslom som sa pomaly začala aj ja riadiť a veľmi mi to pomohlo.

Tak ako väčšina fanúšikov, aj ja som videla len tie najväčšie, najbohatšie a najznámejšie tímy. K ich stránkam som sa dostala najrýchlejšie. Poslala som dokopy asi 70 mailov rôznym pretekárom, spolujazdcom či manažérom a pýtala som sa na jedinú vec. Či nepotrebujú niekoho do tímu alebo či by som nemohla s nimi chodiť na preteky, aby som zistila, ako to chodí..

Z tých všetkých mailov mi prišlo asi 10 odpovedí. Tie čo prišli si cením, aj keď väčšinou boli záporné. No našlo sa aj zopár takých, ktorí chceli pomôcť. Ich maily mám stále odložené. Nikdy nezabudnem na rady Pavla Kacerovského, Dušana Padeveta a na pomoc od Jara Baránka, Petra Starého či Michala Daneka. Vďaka Michalovi som začala písať články, ktoré uverejňoval na stránke rely.cz.

Po mnohých radách v roku 2006 som sa konečne vybrala na Rally Košice. Mala som tam dohodnuté stretnutie s Petrom Starým. Skoro celé dva dni som strávila tým, že som sa prechádzala z jednej strany boxov na druhú a nevedela som sa odhodlať ísť za Petrom. Ale nakoniec som našla ten kus odvahy a zašla som k boxom vtedy a vlastne aj teraz naujznávanejšieho tímu rally na Slovensku, Tempus Styllex. Tak ako vždy tam bolo plno ľudí, každý chcel hovoriť s Ďodim Bérešom, len ja som si dala zavolať jeho spolujazdca. A tak som ho konečne uvidela. Rýchlo si na mňa spomenul. Veľmi som si cenila tie minútky, ktoré mi venoval. Z toho celého rozhovoru bola najdôležitejšia jedna rada, ktorú mi dal. Aká to bola rada?...Aby som sa prestala sústrediť na veľké tímy, ktoré k sebe nemôžu vziať hocikoho, ale aby som oslovila napríklad "historikov". A tak som hneď aj urobila. Prvým a aj posledným osloveným z nich bol Maťo Pavlík. Jeho kladná odpoveď na otázku, či by som sa nemohla stať súčasťou ich tímu ma veľmi potešila. Bol to krok vpred. Vymenili sme si na seba kontakty a celý nasledujúci rok som sa riadila jeho radami a chodila na rally práve s nimi, s tímom XM autoracing. Síce zatiaľ som sa nestala spolujazdcom v ich tíme, ale verím, že sa mi to ešte podarí.

Vďaka nim som spoznala ďalších skvelých ľudí a jedným z nich bol aj Ferko Teplický. Viem, že má dobrú pamäť na holky, ale do teraz nechápem, ako je možné, že si ma pamätal aj po polroku, čo sme sa nevideli. No a vďaka nemu a stránke mtzracing.sk som začala sledovať amatérske podujatia a už som zrazu nebola sama.

Tak a už som sa dostala k roku 2008. Od začiatku mi bol veľkou podporou Vlado Hudy. Ďakujem za jeho priateľstvo, za rady a aj za prvé povozenie v pretekárskom aute v Gyňove.

Prichádzali stále noví ľudia a ja doteraz nechápem, prečo som sa k nim dostala až tak neskoro. Ale radšej neskoro ako vôbec... Za ten celý čas čo som postupovala krôčik po krôčiku stále ďalej a ďalej, sa mojim snom stalo stať sa spolujazdcom v rally. Verím, že raz sa mi to podarí....

Takže a teraz spomínané poďakovanie. Dúfam, že vymenujem všetkých, ktorí mi nejak pomohli. Poďakovanie patrí:

1. Martinovi Trenklerovi, Pavlovi Kacerovskému, Dušanovi Padevetovi, Ľudovítovi Mazurovi a Jarovi Baránkovi za užitočné rady ako začať a ísť si za svojím cieľom
2. Petrovi Starému za to, že si našiel čas a otvoril mi oči
3. Matúšovi Pavlíkovi a celému tímu XM autoracing za ponúknutú pomoc a priateľstvo
4. Ferkovi Teplickému za to, že má tak dobrú pamäť :)
5. Vladovi Hudymu za rady, odvoz, priateľstvo a možnosť prvýkrát sa previezť ako spolujazdec predjazdca
6. stránke mtzracing.sk sa zverejnenie linku na moju stránku a za stále aktuálne informácie o pripravovaných akciách
7. Lukášovi Horňákovi, Jožovi Ivankovi, Stanovi Mesarčíkovi, Matejovi Vavrekovi, Palimu Nagyovi, Ondrejovi Jasaňovi a tímu MFP car za odvoz a prvým štyrom menovaným aj za povozenie ako spolujazdec
8. Rasťovi Babušovi za ponuku spojiť naše portály a za výbornú spoluprácu a priateľstvo
9. Garimu a Pištovi, teda Peťovi Danielovi a Štefanovi Vancíkovi; Garimu za prvú možnosť zviezť sa ako spolujazdec, za priateľstvo, za rady a pomoc; Pištovi za miesto spolujazdca v niektorých tohtoročných, ale najmä budúcoročných pretekoch MRC
10. Ricsimu Vojakovičovi za miesto ozajstného navigátora na Stracínskych serpentínach, za priateľstvo
11. Martinovi Miklóšikovi a Janovi Kulcsárovi za to, že ma presvedčili kúpiť si auto a začať jazdiť, za priateľstvo, za pomoc s autom
12. kamarátovi Edovi za pomoc pri vyberaní auta a za pomoc pri opravách
13. mojej najlepšej kamarátke Bibiáne Štyriakovej za to, že pri mne stále stála a pomáhali mi
14. všetkým, ktorí mi ešte v budúcnosti nejak pomôžu